Dostávame sa do začarovaného kruhu, z ktorého zdanlivo nie je únik. Človek pod tlakom môže dostať pocit, že keby sa na chvíľu zastavil, všetko sa rozpadne a bude to ešte horšie.
Ako sa však máme naučiť zvládať stres, ak nedokážeme ani na chvíľku zastaviť? Zlá správa je, že bez krátkeho zastavenia to nepôjde. Dobrá správa je, že to za to stojí.
Ľudia majú často predstavu, že pokoj sa dá dosiahnuť iba s prázdnou mysľou. A keďže dosiahnuť prázdnu myseľ sa nedá, pokoj sa zdá rovnako nedosiahnuteľný, čo nás ešte viac frustruje. Prázdna myseľ je mýtus z filmov. Mozog nedokáže nemyslieť na niečo – keď vám povieme „nemyslite na ružového slona“, čo sa vám vynorí v hlave?
Mindfulness sa sústredí na omnoho realistickejší cieľ – uvedomovanie si toho, čo sa deje okolo mňa a vo mne práve teraz, v tomto momente. Často totiž na podnety reagujeme automaticky, akoby reflexom. Tak sa nechávame ovládať emóciami, čo môže byť neproduktívne.
Slovo mindfulness sa dá do slovenčiny preložiť ako všímavosť alebo všímavý stav. Je to opak slova mindlessness, čo znamená bezhlavosť alebo konanie bez rozmyslu. A presne o tom tento prístup je – o všímaní si. Psychológovia a vedci sa touto témou zaoberajú už takmer 30 rokov a nachádzajú stále viac benefitov.
Stres sa prejavuje mnohými fyzickými aj psychickými znakmi – zvýšená teplota, potenie, zrýchlený pulz, rozlietané myšlienky, sťažené sústredenie. Prichádza úzkosť, ktorá nám obmedzuje kapacitu objektívne zhodnotiť situáciu a zužuje nám myslenie len na najhoršie možné scenáre.
Keď sa cítime pod príliš veľkým tlakom, máme pocit, že musíme pridať, zrýchliť, zlepšiť sa. Avšak najlepšie – aj keď sa to zdá byť opak toho, čo potrebujeme – je zastaviť sa. Zhlboka sa nadýchnuť a uvedomiť si všetky pocity, ktoré prežívame. Bude to veľmi široká škála pocitov a niektoré z nich môžu byť aj protichodné.
V práci sa môžeme cítiť nekompetentní, zatiaľ čo robíme dôležité rozhodnutia, na ktoré nemá nikto iný z kolegov dostatok skúseností, doma sa môžeme cítiť ako zlí rodičia napriek tomu, že našim deťom dávame všetko, čo potrebujú, a tak ďalej.
Hlboký nádych a pohár magnéziovej vody sú prvá pomoc. Potom prichádza tá ťažšia časť, zadívanie sa do svojho vnútra. To nie je vždy ľahké a môže to byť aj nepríjemné. Stres, úzkosť a depresia môžu pochádzať z minulého zážitku ale aj z dlhodobého vystavovania sa vysokému tlaku. Nemusíte sa snažiť zistiť, čo je prapôvod vašich ťažkostí – pre začiatok stačí uvedomiť si, čo vyvolalo vaše pocity dnes, v tejto chvíli.
Čo bol spúšťač? Ako ste reagovali? Prečo teraz prežívate práve tieto emócie? Uvedomte si tieto veci a preskúmajte ich. Priznajte si, ako sa cítite a akceptujte to. Skúste tento postup najbližšie, keď budete pod tlakom a uvidíte, že vám bude lepšie.
Tieto dve cvičenia spolu veľmi úzko súvisia. Počas cvičenia jógy musíme sústredene dýchať, rovnako, ako mindfulness cvičení. Všetky pózy musíme robiť premyslene, čo je princíp tejto filozofie. Výborne sa preto dopĺňajú a sú skvelým základom pre zdravé telo a pokojnú myseľ.
V prvom rade si musíme povedať, že všeliek neexistuje. A ak vám ho niekto ponúka, buďte veľmi obozretní. Ani mindfulness nie je všeliek, má však preukázateľný pozitívny dopad na duševné zdravie. Pomáha nám zastaviť začarovaný kruh stresu, o ktorom sme písali v úvode článku.
Dôvody sú dva: uvedomovanie si svojich pocitov a ich akceptovanie. Akceptovať svoje pocity neznamená nechať im nekontrolovaný priebeh. Môžeme akceptovať, že sme veľmi nahnevaní, nemusíme však preto okolo seba hádzať taniere.
Práve naopak – uvedomenie si svojich pocitov a ich akceptovanie nás má viesť k ľahšiemu vyrovnávaniu sa s nimi. Keď niečomu rozumieme, môžeme to spracovať. Pokiaľ to neurobíme, iba to odkladáme do mentálnej klietky a nechávame to tam pekne potichu hniť. Preto je omnoho lepšie si svoje emócie uvedomovať a akceptovať ich – ide nám predsa o dosiahnutie harmónie.